Komentár: Dve správy o starnutí Slovenska - jedna zlá, druhá dobrá 23.04.2026
Slovensko starne, a spotrebúva čoraz viac zdravotnej starostlivosti, ako si môže z výkonu ekonomiky dovoliť zaplatiť. Jedným z najvýznamnejších prispievateľov do systému verejného zdravotného poistenia sú zamestnávatelia a ich zamestnanci. Práve oni tvoria významnú časť zdrojov, z ktorých potom liečime celú krajinu. Nie je však v ich silách niesť celé bremeno.
Zlá správa je, že ak nič neurobíme, prvé dôsledky pocítime už čoskoro - v nasledujúcom volebnom období. Na mape Slovenska vzniknú biele miesta, kde sa ľudia nedostanú k zdravotnej starostlivosti, keď to budú potrebovať.
Dobrá správa je, že existujú riešenia. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa spojili s Asociáciou zdravotných poisťovní a zorganizovali konferenciu s názvom Zdravie ako investícia: Zabezpečenie zdravej pracovnej sily pri udržateľnom financovaní zdravotníctva. Cieľom bolo podnietiť k aktivite politikov, aby sme sa posunuli od slov k činom. A neradili sme im my, ale analytici s medzinárodnou skúsenosťou, členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či vedeckí pracovníci Slovenskej akadémie vied. Politikom dali návod nielen na to, čo by sme ako krajina mali začať robiť a v čom by sme mali pokračovať, ale aj čo by sme už ďalej robiť nemali.
Do prvej skupiny (ŠTART) patria predovšetkým zavedenie stabilného a predvídateľného modelu financovania zdravotníctva, zlepšenie efektivity využívania zdrojov v zdravotníctve, vedomé investície do inovácií, podporovanie digitalizácie a práce s dátami, či systematické riešenie nedostatku zdravotníckeho personálu.
Druhá skupina (STOP) je, žiaľ, obšírnejšia. Odborníci sa zhodujú, že v prvom rade musíme prestať hovoriť, že zdravotníctvo je zadarmo. Musíme prestať destabilizovať zdravotníctvo krátkodobými politickými rozhodnutiami. Zastaviť musíme aj neustále zvyšovanie odvodov a nákladov systému bez paralelného zvyšovania efektivity. Ďalej musíme prestať udržiavať neefektívnu štruktúru zdravotnej starostlivosti, prestať neefektívne využívať zdravotnícke vzdelávacie kapacity a postupne zrušiť programové rozpočtovanie.
Sú však aj oblasti, ktoré robíme dobre a mali by sme v nich vytrvať (POKRAČUJ). Ide napríklad o dokončenie reformy optimalizácie siete nemocníc. Taktiež musíme ďalej podporovať lokálne inovácie a transformačné iniciatívy. Kompetencie zdravotníckych pracovníkov treba ďalej rozširovať napríklad praktickým sestrám či farmaceutom. No a s rastúcim počtom starších pacientov bude čoraz dôležitejšie prepojenie zdravotných a sociálnych služieb, najmä v oblasti dlhodobej a následnej starostlivosti.
Ak sa týchto záverov chytí nejaký politik a prinesie ich na vládu alebo do parlamentu, tak ideme dobrým smerom.
