K. Kafková: Koronavírus urýchli aj plošné fungovanie telemedicíny 20.04.2020
Autor blogu: MUDr. Katarína Kafková, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní
Ešte donedávna sme si nevedeli predstaviť, ako by sme niektoré zdravotné ťažkosti zvládli bez návštevy lekára. Nový nepriateľ, ochorenia COVID-19, nám nedal na výber, museli sme sa prispôsobiť. A ukázalo sa, že sa to dá aj inak.
Plné čakárne sa stali minulosťou, osobný kontakt s lekárom vystriedali telefonické konzultácie. Aj taká je dnešná realita. Áno, riešiť zdravotné ťažkosti po telefóne či mailom je náročnejšie pre lekárov, aj pre pacientov, no situácia nám neumožnila vopred sa na takéto veľké zmeny pripraviť. Fungujeme tak dnes len v akomsi krízovom režime.
Len si predstavte, čo všetko by nám telemedicína umožnila, ak by jej predchádzala dôkladná príprava a implementácia. Telemedicína ako taká totiž nie je len o hľadaní balansu medzi osobnou návštevou lekára a elektronickou konzultáciou v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu pacienta.
Umožňuje napríklad efektívnejšie manažovať liečbu chronických pacientov v domácom prostredí. Predstavte si takého onkologického pacienta, ktorý by prostredníctvom aplikácie mohol informovať svojho ošetrujúceho lekára o svojom zdravotnom stave 24/7. Alebo takého diabetika, ktorý by mohol svoje merania zasielať lekárovi denne prostredníctvom glukomeru prepojeného s mobilným telefónom či počítačom. Namiesto kontroly raz za 3 mesiace by tak bol lekár pravidelne informovaný o priebehu jeho liečby a mohol by proaktívne reagovať na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav.
Tu sa však zároveň vynára ďalšia otázka: Kedy by mal jeden lekár stíhať vyšetrovať pacientov a do toho riešiť ešte telemedicínu? Odpoveďou je rozdelenie kompetencií. To znamená, že kým jeden lekár by sa venoval primárne osobnému kontaktu s pacientmi, druhý by vyhodnocoval zaslané parametre od pacientov v domácom prostredí.
Slovenská legislatíva dnes pojem telemedicína nedefinuje, i keď pred troma rokmi prišlo ministerstvo zdravotníctva s myšlienkou zriadiť službu lekára na telefóne. Odvtedy však o ďalších krokoch mlčí.
Cieľom ministerstva bolo v roku 2017 znížiť počet pacientov v ambulanciách. Ak však hovoríme A – že pacienti navštevujú svojich lekárov, pretože nevedia ochorenie zvládnuť sami, treba povedať aj B – že je to neraz len kvôli potvrdeniu o dočasnej práceneschopnosti. K plným čakárňam tak môže v istej miere prispievať aj súčasné nastavenie systému.
Zavádzaniu telemedicíny do praxe sa nebránia ani zdravotné poisťovne. Práve naopak, vidia v tomto smere veľkú príležitosť pre slovenské zdravotníctvo. Ak by sa vďaka telemedicíne podarilo z dlhodobého hľadiska znížiť napríklad počet hospitalizácií, ušetrené peniaze by sa mohli vrátiť späť do systému a využiť inak. Napríklad na nákup inovatívnych liekov, modernejšieho technického vybavenia či platy tých zdravotníkov, ktorí by sa venovali primárne telemedicíne. Zároveň je to aj jeden zo spôsobov, ako riešiť preťaženie ambulancií, keďže bežné kontroly budú môcť lekári urýchliť cez telefonickú konzultáciu.
Telemedicína nie je žiadnou novinkou. Už dnes pomáha lepšie manažovať ochorenia mnohých pacientov v rôznych krajinách sveta. Za lídrov v rámci Európskej únie sú považovaní Dáni a Estónci. Počet poskytnutých e-konzultácií v Dánsku každým rokom rastie. Kým v roku 2013 ich zaznamenali viac ako 4 milióny, v roku 2018 to bolo už viac ako 7 miliónov.
S telemedicínou sa môžete stretnúť aj v krajinách ako je napríklad Nemecko. Prečo k nim nezaradiť aj Slovensko, keď s prvými takýmito riešeniami prichádzajú už dnes naše zdravotné poisťovne či iné organizácie?
Poďme na to postupne. Začať môžeme napríklad predpisovaním elektronických receptov pre tých pacientov, ktorí dlhodobo užívajú lieky a v čase ich predpisovania nepociťujú žiadne zdravotné komplikácie, ktoré by si vyžadovali kontrolu u lekára. Spolu s tým vybudujme systém telefonických konzultácií, veď niekedy si pacient potrebuje len potvrdiť s lekárom, či zvolil správny postup vo svojej liečbe.
V ďalšom kroku budeme na diaľku vykonávať jednoduché výkony, pri ktorých nie je potrebná fyzická prítomnosť pacienta v ambulancii. Poslúžia nám na to rôzne platformy sprostredkujúce obraz aj zvuk, ktoré v týchto dňoch tak či tak vo veľkom využívame na prácu, aj zábavu. Ak sa vieme rozprávať so starými rodičmi cez skype, prečo by sme to nezvládli aj s ošetrujúcim lekárom?
Uverejnené na: https://kafkova.blog.sme.sk/c/533988/koronavirus-urychli-aj-plosne-fungovanie-telemediciny.html
