M. Štofko: Rušenie lôžok je dobrou správou pre pacienta 22.07.2021
Autor blogu: Ing. Michal Štofko, PhD., výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní
Len prednedávnom predstavená reforma zdravotníctva, známa tiež ako optimalizácia siete nemocníc, vyvolala v spoločnosti veľký rozruch. Jedinečnú príležitosť, ako si po rokoch a za európske peniaze upratať v našom zdravotníctve, zatienil strach z rušenia nemocníc a lôžok. Paradoxne je rušenie lôžok dobrou správou pre pacienta. Pôjde totiž o lôžka, ktoré ani dnes nie sú pacientmi využívané. Alebo o lôžka na oddeleniach, na ktorých nemá personál dostatok skúseností s konkrétnymi výkonmi ako povedzme na inom oddelení, i keď možno vo vzdialenejšej nemocnici v regióne.
Obavy verejnosti sú, samozrejme, pochopiteľné. Už dnes totiž mnohí čakajú na svoju liečbu týždne ale aj mesiace. Tento problém však nerieši vyšší počet lôžok. Podľa prvotných informácií myslelo ministerstvo zdravotníctva pri plánovanej reforme aj na toto. Reálnou odpoveďou nie je umelé udržiavanie lôžok s horšími výsledkami liečby, ale jasné zadefinovanie, na čo má každý pacient nárok. Bez ohľadu na to, koho pozná alebo nepozná, bez ohľadu na to, z ktorého regiónu je.
Nejde pritom len o frázu, ale v prvom rade o istotu pre poistenca. Vďaka zadefinovaniu nároku bude každý už vopred vedieť, na aký typ zdravotnej starostlivosti, za akých podmienok a v akej kvalite má nárok. V akej vzdialenosti od bydliska a do akého času od stanovenia diagnózy mu bude musieť byť poskytnutá.
Pýtate sa, prečo potom nezadefinovať iba nárok a lôžka nechať tak? Dnes prevláda medzi pacientmi pocit, že každý má nárok na všetko. A nielen to, mnohí pacienti sa dožadujú tej najdrahšej liečby, pričom vôbec nevedia posúdiť, či ju skutočne potrebujú. Napriek širokej sieti nemocníc, teda vysokému počtu lôžok, nie je zabezpečená rovnako kvalitná zdravotná starostlivosť vo všetkých kútoch Slovenska. Mnohé nemocnice sa špecializujú len na určité výkony, a tak pacientovi nevedia poskytnúť komplexnú zdravotnú starostlivosť.
Keď sa na to pozrieme čisto z pohľadu pacienta, tak napríklad transplantačný tím nemusíme mať v každom okrese, ale stačí, ak ho sústredíme do jednej nemocnice na národnej úrovni. Transplantácie sú plánovateľné a počtom relatívne malé. Z pohľadu bezpečnosti pacienta je tak omnoho lepšie, ak máme v krajine skúsené transplantačné tímy v jednej nemocnici ako menej skúsené v 4 nemocniciach. Komu by ste sa zverili do rúk vy? Tímu, ktorý mesiac čo mesiac úspešne transplantuje orgány svojim pacientom alebo tímu, ktorý urobí sotva jednu transplantáciu za rok? Naopak, na operáciu kolena zrejme nebudeme chcieť posielať pacienta cez celé Slovensko, ale radšej vytvoríme kapacity v nemocniciach na regionálnej, prípadne komunitnej úrovni. Ani to však nebude nikomu brániť cestovať hoc aj cez celé Slovensko, lebo na to bude mať nárok.
Treba pritom zdôrazniť, že transformácia lôžok sa dotkne iba tých, ktoré sa využívajú na plánované, nie na akútne výkony. Lôžka, ktoré sú aj dnes prázdne, sa tak môžu využiť pre pacientov, ktorí potrebujú následnú zdravotnú starostlivosť. A to je tiež jedna z rezerv, ktoré dnes v nemocniciach pociťujeme – chýbajú nám tisíce lôžok na dlhodobé doliečovanie pacientov.
Nová, pevná sieť nemocníc má priniesť do systému nielen jasné a pre každú nemocnicu rovnaké pravidlá, ale aj jednoduchšiu cestu za zdravím pacienta. Ako by mala nová sieť nemocníc vyzerať? Optimalizácia siete nemocníc počíta so zaradením nemocníc do 5 úrovní.
Na základe čoho sa bude rozhodovať, ktorá nemocnica bude zaradená do ktorej úrovne? Jednou z podmienok má byť podľa ministerstva dostupnosť medicínskych služieb pre pacientov vo všetkých regiónoch Slovenska a spádovosť. Aby sa k potrebnej liečbe dostali nielen pacienti na západnom Slovensku, ale aj na východe či juhu. Ďalšou podmienkou bude, aby si nemocnice nevyberali len čerešničky z daného typu výkonov. To znamená, že nemocnica si nebude môcť vyberať napríklad iba finančne zaujímavejšie výkony, špecializácie. Pacientovi bude musieť poskytnúť všetko to, čo zadefinuje pre danú úroveň optimalizácia siete nemocníc.
Prihliadať by sa malo aj na počet lôžok. Dnes je totiž celkom bežné, že tzv. akútnych lôžok máme v nemocniciach viac, ako potrebujeme. Mnohé sú pritom prázdne, pretože na to, aby sme ich mohli poskytnúť pacientom, potrebujeme nielen postele, ale aj potrebné vybavenie a personál. A najmä ten neraz chýba. Za lôžko sa teda platí, ale pacient na ňom neleží alebo na ňom leží krátko. Prečo tie peniaze nevyužiť lepšie, napríklad na liečbu či služby pre ďalších pacientov?
A akú úlohu v celom procese zohrajú zdravotné poisťovne? Na jednej strane treba povedať, že poisťovne sú neoddeliteľnou súčasťou systému a nielen ako partneri predchádzajúcej reformy - stratifikácie nemocníc – vedia do diskusie vniesť svoje odborné vedomosti a skúsenosti. Pomohli a sú aj naďalej pripravené pomáhať pri príprave optimalizácie siete nemocníc. Pri tak zásadných zmenách by pri rokovacom stole nemal chýbať nikto, koho sa optimalizácia bude týkať.
V druhom rade to budú práve poisťovne, kto bude zodpovedný za zazmluvňovanie nemocníc v rámci novej siete tak, ako to zadefinuje štát. Poistenci v tomto prípade získajú istotu, že ak ich nemocnica bude súčasťou siete, všetky povinné služby a programy pre danú úroveň bude musieť ich zdravotná poisťovňa zazmluvniť. Ak splnia štátom definované minimum, budú môcť svojim pacientom ponúknuť aj viac. Bude teda na každej nemocnici a zdravotnej poisťovni, či sa rozhodne zabojovať o svojich pacientov a poistencov.
