M. Štofko: Vo financovaní nemocníc sme na chvoste krajín OECD 12.08.2021
Autor blogu: Ing. Michal Štofko, PhD., výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní
Nastavenie transparentného a spravodlivého financovania nemocníc je na Slovensku na stole už viac ako 10 rokov. Sme tak poslednou krajinou OECD, ktorá nemá zavedený takzvaný klasifikačný systém DRG. Ak by sa nám podarilo tento nekonečný príbeh na Slovensku predsa len ukončiť a DRG začať v nemocniciach intenzívne používať, pocítil by to aj ten najdôležitejší článok v systéme – pacient.
DRG systém funguje na princípe zlučovania podobných prípadov do skupín, od čoho sa následne odvíja aj platba poisťovne za liečbu takéhoto hospitalizovaného pacienta. Primárnym cieľom, prečo systém DRG vznikol, však neboli peniaze, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Bol to nástroj na meranie miery úspešnosti, komplikácií či úmrtnosti v starostlivosti o pacienta. Napokon sa však prišlo na to, že umožňuje aj porovnávanie cien.
Čo by sa zavedením DRG na Slovensku zmenilo? V prvom rade transparentnosť. Nemocnice aj zdravotné poisťovne by tak vedeli, na čom sú. V systéme by bol jasný záznam, kedy a aký zákrok každý pacient postúpil, koľko peňazí za to nemocnica od poisťovne dostala. Inými slovami, DRG umožní lepšie rozdelenie finančných zdrojov.
Dnes zdravotné poisťovne platia nemocniciam za výkony, prípadne ročný paušál, ktorý je naviazaný napríklad na počet hospitalizovaných pacientov. Poisťovňa tak síce platí, ale nie vždy má jasno v tom, za akú starostlivosť. Zaplatiť môže rovnako za pacienta, ktorému chirurgicky odstránili žlčník, aj za pacienta, ktorého na lôžku niekoľko dní pozorovali pre bolesti brucha.
Pri DRG musí nemocnica vykázať nielen diagnózu pacienta, ale aj samotný výkon, ktorý absolvoval a dokonca aj jeho obťažnosť, respektíve prípadné komplikácie. Úhrada za zdravotnú starostlivosť je tak jasnejšia, adresnejšia, lepšie sa kontroluje. DRG systém navyše nedáva nemocnici motiváciu k tomu, aby kvôli vyšším platbám od poisťovne robila pacientovi viac nepotrebných vyšetrení alebo hospitalizovala viac pacientov či ich držala v nemocnici dlhšie. Cieľom DRG je odliečiť čo najviac pacientov a čo najefektívnejšie.
Ako prvé sa pre zavedenie tejto novinky rozhodlo USA, nasledovalo Portugalsko, Nórsko a Írsko. Austrália sa rozhodla vyvinúť vlastný systém DRG, ktorý neskôr prevzalo a zásadne si ho upravilo podľa svojich potrieb aj Nemecko.
Niektoré krajiny sa rozhodli využiť DRG najskôr na zber dát a následne na neho naviazali aj financovanie, iné ho od počiatku vnímali ako prostriedok na lepšie a spravodlivejšie rozdelenie peňazí nemocniciam. Slovensko na zavedenie DRG systému stále čaká a od roku 2011 sa snaží o implementáciu nemeckého modelu.
Zodpovednosť za zavedenie DRG systému mal ešte donedávna Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Od nového roka je už táto kompetencia v rukách Ministerstva zdravotníctva SR. Na stole sú už metodiky, dokumenty, klasifikácie, vyškolilo sa tisíce zdravotníkov z nemocničných oddelení, niektoré nemocnice už pred rokmi vykazovali ukončené hospitalizácie aj cez DRG, no aj napriek tomu stále nie sme na konci.
Pôvodne január 2016, dnes rok 2024. Aspoň tak zadefinovalo nový termín pre úplné zavedenie funkčného DRG systému na Slovensku ministerstvo zdravotníctva. Keďže DRG sme od Nemcov preberali ešte v roku 2009, logicky obsahuje staré dáta, ktoré bude potrebné aktualizovať. V opačnom prípade by platby za výkony a hospitalizácie boli nastavené zle. Vychádzali by totiž z viac ako 10-ročných dát. Aj toto je jedna z mnohých úloh, ktorú má ešte ministerstvo pred sebou.
Zdravotné poisťovne sú pripravené pomôcť pri nastavovaní procesov a plne implementovať DRG systém do praxe. Ostáva len dúfať, že to bude čoskoro.
