Na liekoch sa šetriť nedá, no vieme ich využívať efektívnejšie 10.11.2025
Ak by sme za zdravotné poisťovne mali zhodnotiť úpravy liekovej legislatívy z roku 2018, respektíve 1. augusta 2022, tak musíme konštatovať, že očakávania predkladateľa, teda ministerstva zdravotníctva, sa nenaplnili. Novely zákona 363 si dali za cieľ zvýšiť dostupnosť nových liekov na Slovensku, pričom zvýšené náklady na ich nákup mali byť z väčšej časti kompenzované úsporami na starších liekoch. Odhady úspor boli však veľmi optimistické. Naše sledovanie dát za posledných sedem rokov ukázalo, že kým náklady na novokategorizované lieky si vyžiadali dodatočný náklad 650 miliónov eur, náklady na lieky zakategorizované pred rokom 2018 klesli len o 200 miliónov eur.
Na liekoch sa šetriť nedá, len ich vieme využívať efektívnejšie. Medicína sa vyvíja a je s tým treba počítať pri rozpočtovaní. Ani referencovanie, ani revízie úhrad nestíhajú za rastom spotreby liekov. Lacnú chemoterapiu nahrádzame drahou imunoterapiou, pretože takto liečené ženy s karcinómom prsníka nemajú nežiadúce účinky, chodia do práce a sú plnohodnotnými matkami – a to je dobre; len na to musia byť zdroje. Ochorenia, ktoré sa kedysi liečili jedným liekom (napr. vysoký krvný tlak), sa dnes liečia troj a viac-kombináciou rôznych liečiv, vďaka čomu sú tieto ochorenia lepšie stabilizované – a to je dobre; len na to musia byť zdroje.
Novela z roku 2022 bola dobrá myšlienka, ale neakceptovali sa dôležité pripomienky zdravotných poisťovní vychádzajúce z ich skúseností. To najdôležitejšie je, že nebola krytá zdrojmi. Nespochybňujeme prínos MEA zmlúv, ale poďme ich využiť na získanie efektívnej potrebnej liečby podľa zdravotných potrieb nášho obyvateľstva. Čo sa týka pripomienkok zdravotných poisťovní k MEA zmluvám, tak tie smerujú najmä k ich transparentnosti a nákladovej efektívnosti.
Nákladová efektivita môže byť dosiahnutá kombináciou ceny a limitu úhrad, pričom zľavy poskytnuté v rámci MEA sú nejasne definované a poisťovne musia neraz najprv uhradiť plnú cenu lieku a až následne očakávať vrátenie časti nákladov od farmaceutickej spoločnosti. Navyše mechanizmy spätnej platby nie sú dostatočne prehľadné a nie je zaručené, že poisťovňa dostane späť sumu, ktorú by mala. Poisťovne de facto už niekoľko rokov úverujú farmaceutické spoločnosti v hodnote niekoľkých desiatok miliónov eur.
Druhým nenaplneným očakávaním predkladateľa novely bolo, že na slovenský trh prostredníctvom MEA zmlúv a kategorizácie vstúpia aj tie lieky, na ktoré zdravotné poisťovne udeľujú výnimky. Preto zákonom postupne znížili objem zdrojov, ktoré môžu zdravotné poisťovne použiť na ich úhradu. My – zdravotné poisťovne, sme si tento systém nevymysleli, limitácie vyplývajú priamo zo zákona, napriek tomu som pred pár dňami na konferencii Vizionári v liekovej politike dostala otázku, či zdravotné poisťovne nezlyhali pri schvaľovaní liekov na výnimku. Nuž posúďte sami, či možno nazvať zlyhaním dodržiavanie legislatívy...
Držitelia registrácií zjavne nemajú záujem vstupovať na náš trh a v zdravotných poisťovniach sa z jednotiek výnimiek za posledné roky stali tisíce. Pritom často nejde o drahé inovácie, ale o bežné lieky – napríklad prvolíniové onkologiká. Výnimky dnes využívame predovšetkým pre pokračovanie liečby už rozliečených pacientov (často na doživotie) a nemáme finančný priestor otvárať nové terapie pre raritné diagnózy.
Toto nie je stav, ktorý si poisťovne želajú. Zdravotné poisťovne chcú, aby účinné a bezpečné lieky boli pre poistencov dostupné za efektívnu cenu cez kategorizáciu a nepotrebovali výnimky od poisťovní. Bez presunu liekov z výnimiek do riadnej kategorizácie, môže byť limit 1,9 % na rok 2026 pre našich poistencov ohrozením, ktoré povedie k obmedzovaniu ich prístupu k potrebnej liečbe. Naše očakávania od ohlásenej novely Zákona 363/2011 Z.z. sú teda veľké.
