Nesúhlasíme so zámerom zaviesť záväzné štandardizované zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti 01.09.2026
Zásadne nesúhlasíme so zámerom zaviesť záväzné štandardizované zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v navrhovanej podobe. Neodmietame potrebu transparentnosti ani porovnateľnosti zmluvných podmienok. Sporné však je, že tieto legitímne ciele majú byť dosiahnuté zásadným obmedzením individuálneho kontrahovania a prenesením podstatnej časti ekonomického obsahu zmluvného vzťahu do všeobecne záväzného právneho predpisu.
Predbežná informácia uvádza ako hlavné dôvody navrhovanej úpravy nedostatočnú porovnateľnosť úhrad, nedostatočnú transparentnosť, sťažené efektívne riadenie verejných zdrojov a potrebu vytvoriť predvídateľnejšie prostredie financovania zdravotnej starostlivosti. Zároveň navrhuje záväzný vzor zmluvy a jednotný spôsob uvádzania úhrad. Takto formulované odôvodnenie však podľa nášho názoru nepreukazuje, že identifikované problémy sú spôsobené samotnou existenciou individuálne dohodnutých zmlúv, ani že ich riešením musí byť štandardizácia ekonomického obsahu týchto zmlúv. Návrh nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi existenciou individuálne dohodnutých zmlúv a tvrdenou nedostatočnou transparentnosťou alebo nehospodárnosťou využívania verejných zdrojov. Predbežná informácia konštatuje nedostatočnú porovnateľnosť a transparentnosť, ale neuvádza analýzu, ktorá by preukázala, že ich príčinou je individuálny charakter zmlúv. Chýba preto odpoveď na základnú otázku: Aký konkrétny problém súčasného systému sa má odstrániť a prečo ho nemožno vyriešiť menej invazívnym spôsobom?
Štandardizácia zmluvy nemôže byť prezentovaná ako nevyhnutný predpoklad transparentnosti, efektívnosti a hospodárneho využívania verejných zdrojov. Tieto ciele je možné dosiahnuť už dnes úplným a správnym využívaním existujúcich nástrojov:
- Transparentnosť zmluvných vzťahov je už dnes zabezpečená – zmluvy zdravotných poisťovní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vrátane ich dodatkov sú verejne dostupné, systematicky zverejňované a na webových sídlach zdravotných poisťovní dohľadateľné.
- Riadenie a alokácia verejných zdrojov je v rukách regulátora –objem zdrojov pre zdravotníctvo je determinovaný štátnym rozpočtom a ich následná alokácia v rámci verejného zdravotného poistenia je usmerňovaná prostredníctvom programovej vyhlášky MZSR, ktorá stanovuje rámce pre zdravotné poisťovne a jednotlivé segmenty zdravotnej starostlivosti.
- Kontrola hospodárnosti a využívania verejných zdrojov je zabezpečená existujúcimi kontrolnými mechanizmami – zdravotné poisťovne pravidelne reportujú údaje Ministerstvu zdravotníctva SR a hospodárenie a činnosť zdravotných poisťovní podliehajú pravidelnému aj mimoriadnemu dohľadu a kontrolám Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Z uvedeného vyplýva, že transparentnosť, riadenie verejných zdrojov ani kontrola ich hospodárneho využívania nepredstavujú oblasti bez regulácie či kontroly, ktoré by si vyžadovali zavedenie ďalšieho plošného regulačného nástroja v podobe štandardizovaných zmlúv.
Uvedený návrh odmietame aj z iných dôvodov. Zásadne nesúhlasíme s tým, aby návrh tak zásadne oslaboval význam vyjednávania medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi a tým aj úlohu reprezentatívnych organizácií poskytovateľov. Doterajšia existencia rozdielnych zmluvných podmienok umožňuje asociáciám poskytovateľov vyjednávať s jednotlivými zdravotnými poisťovňami a následne využívať výsledky týchto rokovaní pri rokovaniach s ostatnými poisťovňami. Práve existencia konkurenčného prostredia vytvára priestor na postupné zlepšovanie podmienok pre poskytovateľov. Ak však budú rozhodujúce zmluvné podmienky vopred určené štátom, predmet kolektívneho aj individuálneho vyjednávania sa zásadne zužuje.
Individuálne kontrahovanie je zároveň prirodzeným nástrojom zdravotnej poisťovne pri nákupe zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa jednu zásadnú úlohu, a to v podmienkach disponibilných verejných zdrojov nakupovať pre svojich poistencov čo najväčší objem kvalitnej, dostupnej a efektívne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ak sa zásadné ekonomické parametre zmluvného vzťahu stanovia záväzne právnym predpisom, priestor zdravotnej poisťovne na aktívne kontrahovanie sa významne zúži. Poisťovňa potom nebude môcť v dostatočnej miere využívať zmluvný vzťah na diferencovanie podmienok podľa kvality, efektívnosti, dostupnosti, objemu alebo iných parametrov poskytovanej zdravotnej starostlivosti a mení sa zo strategického nákupcu zdravotnej starostlivosti na administratívneho platiteľa. Efektívnosť určite nevzniká tým, že všetci poskytovatelia budú mať porovnateľné zmluvy. Efektívnosť môže naopak podporovať práve možnosť zdravotnej poisťovne diferencovať zmluvné podmienky výsledkov, produktivity a ďalších parametrov.
Rovnako problematická je strata flexibility. Zmluvný systém umožňuje reagovať na aktuálne potreby zdravotníctva podstatne pružnejšie než všeobecne záväzný právny predpis. Poisťovne a poskytovatelia môžu prostredníctvom zmlúv a ich dodatkov zavádzať nové úhradové mechanizmy, bonifikácie, KPI, pilotné projekty, inovácie, stabilizačné mechanizmy, podporu nedostatkových profesií či nové modely poskytovania zdravotnej starostlivosti. V mimoriadnej situácii, akou bola napríklad pandémia COVID-19, je potrebné vedieť reagovať rýchlejšie, než umožňuje legislatívny proces. Ak sa podstatné zmluvné mechanizmy stanú obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu, systém sa stáva rigidnejším a každá zásadnejšia zmena si môže vyžadovať novelizáciu právnej úpravy. To je presný opak flexibilného kontraktačného prostredia, ktoré zdravotníctvo potrebuje.
Navyše, pravidlá, ktoré majú upravovať kontraktačný vzťah medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi, nemožno pripravovať z perspektívy jediného účastníka systému. Predbežná informácia uvádza, že na tvorbe štandardizovanej zmluvy sa spolupodieľalo LOZ a Ministerstvo financií SR. Samotný zákon síce následne predpokladá prerokovanie vykonávacieho predpisu so zástupcami poskytovateľov a zdravotných poisťovní, to však nemožno zamieňať s rovnocennou účasťou všetkých dotknutých aktérov na samotnej tvorbe koncepcie. Ak má vyhláška zásadným spôsobom meniť ekonomické a zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi, jej obsah musí byť výsledkom dialógu jedine priamo dotknutých strán.
Považujeme za potrebné oddeliť dva princípy: štandardizovať to, čo je potrebné štandardizovať pre transparentnosť a porovnateľnosť, a ponechať na individuálne rokovanie to, čo má byť predmetom ekonomického kontrahovania. Takýto prístup je zároveň v súlade s princípom primeranosti regulácie. Štát má právo a povinnosť nastaviť pravidlá fungovania systému verejného zdravotného poistenia. Nemal by však bez preukázania konkrétneho zlyhania systému nahrádzať zmluvné mechanizmy, prostredníctvom ktorých zdravotné poisťovne a poskytovatelia každodenne zabezpečujú nákup a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Takto postupuje aj Česká republika, ktorá používa rámcové zmluvy ako právny rámec vzťahu medzi poisťovňami a poskytovateľmi, avšak rámcová zmluva nenahrádza individuálnu ekonomickú kontraktáciu. Konkrétne úhradové podmienky sa naďalej dojednávajú cez osobitné dohody a dodatky v rámcoch českej programovej (úhradovej) vyhlášky. Česká skúsenosť podporuje skôr model rámcovej regulácie základných pravidiel než model úplnej štandardizácie ekonomického kontraktu.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov konštatujeme, že zámer zavedenia štandardizovaných zmlúv nerieši preukázaný problém, ale vytvára nový systémový problém: obmedzuje individuálne kontrahovanie zo strany reprezentatívnych organizácií poskytovateľov, oslabuje funkciu zdravotných poisťovní ako strategických nákupcov zdravotnej starostlivosti, znižuje flexibilitu systému a vytvára riziko prenesenia nákladového rizika. Preto odporúčame od zámeru zaviesť záväzný štandardizovaný obsah zmlúv v navrhovanom rozsahu upustiť a sústrediť sa na to, čo je skutočne potrebné: správna interpretácia zmluvných a ekonomických údajov reportovaných zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti Ministerstvu zdravotníctva SR a ÚDZS.
