Poisťovne schvália až 9 z 10 žiadostí o kúpele – tak prečo rastie počet samoplatcov? 20.07.2026
Počet ľudí, ktorí si kúpeľný pobyt platia sami, dlhodobo rastie. Na prvý pohľad by sa dalo čakať, že za tým stojí zdĺhavý schvaľovací proces alebo prísne kritériá zo strany zdravotných poisťovní. Dáta a skúsenosti z poisťovní však hovoria niečo iné.
Schvaľovanie kúpeľnej zdravotnej starostlivosti je dnes vo veľkej miere elektronizované a pri kompletných podkladoch bývajú návrhy vybavené takmer obratom. Poisťovne zároveň zdôrazňujú, že objem kúpeľnej starostlivosti nijako nelimitujú – ak poistenec spĺňa zákonom stanovené indikačné kritériá, niet dôvodu na zamietnutie úhrady. Napokon, miera schválenia žiadostí sa pohybuje až na úrovni 90 percent.
Prečo teda čoraz viac ľudí siaha po samoplatcovskom pobyte? Podľa skúseností poisťovní ide predovšetkým o otázku preferencie, nie nedostupnosti. Mnohí poistenci si radšej vyberú kratší pobyt, ako zákonom stanovených 21 dní liečebného pobytu, pri niektorých diagnózach až 28 dní. K tomu sa pridáva záujem stráviť čas v kúpeľoch spolu s partnerom či rodinným príslušníkom, alebo voľba nadštandardného ubytovania či wellness služieb, ktoré už majú bližšie k dovolenke než k liečbe.
Financovanie kúpeľnej starostlivosti pritom zdravotné poisťovne nemajú plne vo vlastných rukách. Podmienky úhrady aj celkový objem finančných prostriedkov určuje platná legislatíva a programová vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR. Poisťovne v v rámci toho každoročne upravujú úhrady kúpeľným zariadeniam – priemerná úhrada za jeden ošetrovací deň pri pobytoch skupiny A sa v súčasnosti pohybuje nad 60 eur, v závislosti od konkrétnej poisťovne a zmluvných podmienok. Táto suma pokrýva ubytovanie v štandardnej dvojlôžkovej izbe so sociálnym zariadením, celodennú stravu a tri liečebné procedúry denne. Niektoré poisťovne navyše ponúkajú svojim klientom zľavy či ďalšie benefity vo vybraných kúpeľných zariadeniach.
Ak teda desatina žiadostí napriek tomu neprejde, dôvodom zväčša nie je svojvôľa poisťovne, ale nesplnenie zákonných podmienok zo strany poistenca. Najčastejšie ide o nesplnenie indikačných kritérií, neúplnú alebo neaktuálnu zdravotnú dokumentáciu, kontraindikácie ako inkontinencia, epilepsia či fajčenie, nedodržanie zákonných lehôt medzi pobytmi, alebo – pri pacientoch nad 75 rokov – chýbajúce odborné vyjadrenie o schopnosti kúpeľnú liečbu absolvovať.
Keď vezmeme do úvahy všetky tieto faktory, záver je jednoznačný: rastúci záujem o samoplatcovské pobyty nie je dôsledkom zlyhania systému, ale skôr odrazom toho, že ľudia si čoraz viac cenia flexibilitu, komfort a možnosť tráviť čas s blízkymi – veci, ktoré im zákonom vymedzený rámec liečebného pobytu jednoducho neponúka.
